IRSKO: /Bežný deň, supermarket, neznáma predavačka/
Blížim sa ku pokladni.
- Dobrý deň, ako sa dnes máš? Pozdraví ma s úsmevom predavačka.
- Ďakujem, mám sa fajn. Odpovedám taktiež s úsmevom. Po krátkej zdvorilostnej konverzácií mi s úsmevom oznámi sumu čo platím a ja spokojný odchádzam v dobrej nálade.
SLOVENSKO: /Bežný deň, nemenovaná neslovenská predajňa potravín s dvoma L v názve :)/
Vchádzam dnu, pri dverách na mňa zazerá statný strážnik, mám pocit, akoby som niečo vyviedol. Po chrbte mi prebehne mráz, cítim sa nepríjemne. Blúdim po predajni, márne sa snažím nájsť čo potrebujem, napriek tomu, že to nieje žiaden nezvyčajný výrobok. Na chrbte cítim pohlad, radšej sa ani neotáčam. V predajni je zopár dokladačov tovaru, ktorí ma slušne ignorujú. Nakoniec pozbieram odvahu a jedného z nich sa opýtam, kde nájdem to čo hľadám. Na moju otázku dostanem odpoveď v podobe myknutia plecami. Keď už som tu, kúpim aspoň nejaké džúsy, čokoládu a žuvačky. V pokladni sedí "dáma" neurčitého veku, v špinavom plášti. Keď sa pokúsim o nesmelý úsmev a pozdravím, dostane sa my len škaredý kuk spod nevytrhaného obočia. Rýchlo vychádzam z predajne, bežím k autu, štartujem a rýchlo vyrážam čo najďalej od tejto predajne hrôzy. Môj deň už asi nenapraví nič, som v šoku.
Tak aj takéto sú moje bežné skúsenosti v živote. Ten rozdiel v poskytovaní služieb u nás a vo svete je obrovský. Tu v IRL sa predavačka MUSÍ tváriť a chovať milo. Poviete si:- no jasné, veď za tie prachy... Omyl vážení, tu väčšina predavačiek robí za minimálnu mzdu a keď chce zvýšiť plat, musí sa veľmi milo správať k zákazníkom. Mám pocit, že sa u nás akosi zabudlo na slušnosť a na to, čo je vlastne náplňou práce obsluhujúceho personálu, či už je to obchod, benzínka, pošta, lekáreň... Je to len môj skromný názor, ale myslím že na prvom mieste by malo byť slušné vystupovanie a vytváranie príjemného prostredia. Nieje dôležité akú prácu robíme a za koľko, ale to, ako ju robíme a aký robíme dojem na okolie. Podľa toho nás môže potom aj zamestnávateľ ohodnotiť. Ak sme milí a ludia k nám radi chodia nakupovať, znamená to aj väčšie zisky a nás to stavia do pozície človeka dôležitého pre našeho šéfa. Tým pádom môžeme žiadať o zvýšenie platu a iné výhody. S pohľadu obchodníka by bol pre mna určite najdôležitejší zákazník, pretože ON prináša peniaze z ktorých ja platím zamestnancov. Nespokojný, znechutený zákazník len rýchlo nakúpi čo treba a uteká preč z nepríjemného prostredia. Ak je prostredie príjemné a obsluha milá a ochotná, som si istý, že väčšina ľudí sa rada zdrží dlhšie a kúpia si aj zopár drobností navyše, len tak, aby bol dobrý pocit z nákupu ešte lepší. Je obrovský rozdiel, ked nakupujem v malej večierke a obsluhuje ma jej majiteľ, alebo keď nakupujem v hypermarkete, kde obsluha stojí za dieru s koláča. Malé obchodíky majú svoje čaro, ale aj vyššie ceny. Je to daň za lepší prístup ku zákazníkovi. Viackrát som sa stretol s profesionálnym prístupom aj vo veľkých predajniach, možno už slováci začínajú chápať podstatu kapitalizmu. Myslím, že kým sa budeme stále len sťažovať, ako je u nás zle, tak to lepšie nikdy nebude. Je čas priložiť ruku k dielu a podľa môjho skromného názoru, treba začať pri medziľudských vzťahoch. Neriešiť čo má ten a čo zasa onen, ale sústrediť sa na to, čo máme my a tešiť sa z toho. Keď budeme k sebe milší, aj daždiví deň môže byť krásny, smútok menší, radosť väčšia a hlavne zdravie pevnejšie ;)
Poviete si možno "Tebe sa to kecá, keď si vonku" , ale verte mi, život tu, nie je jednoduchý, zadarmo tu pečené holúbky nepadajú z neba. Tento rok by sme sa chceli vrátiť na slovensko a verte mi, alebo nie, vélmi sa teším. Okrem iného aj na to, ako začnem svoje zahraničné skúsenosti v oblasti "Customer Care" využívať v praxi na slovensku. Možno sa raz u nás dočkáme usmievavých policajtov, revízorov, predavačiek, sestričiek, šoférov a kto vie, možno aj pohrebákov ;)
Príjemný deň priatelia! A s úsmevom prosím :)
P.S. Tu je adresa clanku mojej zienky :)
http://www.nanicmama.sk/v-praci-tazko-bez-nej/sluzby-zakaznikom-alebo-praca-v-zahranici-ake-to-tam-vlastne-je
