reklama

Moje vnútorné sprisahanie

Jedného dňa, keď som sa opäť necítil zrovna najlepšie, sadol som si k laptopu a vyšlo vám zo mňa takôto :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)


Niekedy mám pocit, že sa vo mne odohráva vnútorné sprisahanie, že moja osobnosť na mňa chystá atentát, alebo sa minimálne pripravuje nejaký puč. Najčastejšie si to všímam, keď sa niekde vyskytne nejaký zádrhel a ja zrazu zisťujem, že moja vnútorná, za iných okolností výborne fungujúca vláda, si zrazu nevie rady. Neviem sa sústrediť, premýšľať, kombinovať, riešiť jednoduché pracovné úlohy a pod.
Najhoršie na tom všetkom je, že si to odnáša celé moje okolie, rodina, priatelia, kolegovia, obchodní partneri, proste ľudia, ktorý do mňa nemôžu vidieť, pretože svoje oslabenie nechcem dať ani za nič najavo. Veď prečo aj, nikdy neviete, kde číha aký zved, ktorý hneď využije vašu momentálnu slabosť a hneď dostávate pár pekne mierených, ale neočakávaných úderov, priamo pod pás.

Práve pre tento handicap, si ľudia, čo ma spoznali len nedávno, začnú o mne po chvíli myslieť, že som úplný neschopák. Ale je to naozaj tak? Dá sa niečo, čo len ťažko ovplyvním, nazvať neschopnosťou? Isto, určitá neschopnosť tu je a síce neschopnosť bojovať so svojimi démonmi, lenže ja som si ich nevybral, proste len prišli a nechcú ísť preč. Najčastejšie ich nakladám do liehu, na chvíľu to pomáha, ale keď sa potom preberú, je to katastrofa, búria sa, bojujú o svoju existenciu a po čase aj vyhrávajú. Stojí ma potom veľa energie, vrátiť sa do normálu, ak sa to dá normálom nazvať.

Môj otec mal tiež svojich démonov, myslím, že som ich po ňom podedil, keď jeho dohnali až na okraj a skončil svoje putovanie po tomto svete. Bol som vtedy ešte dieťa, ktoré ale muselo rýchlo dospieť. Dlho som mu to nevedel odpustiť, až kým som nedospel do štádia, že ho chápem. Bol to na jednej strane fajn pocit, pochopiť ho a odpustiť. No na strane druhej, bolo to veľmi bolestné poznanie. Zistiť, že sa človek počas svojho života neustále dostáva do zdanlivo neriešiteľných situácií, čelí mnohým problémom, nad ktorými sa nedá len tak mávnuť rukou a ísť ďalej.

Lenže ja už mám rodinu, skvelú manželku a krásneho šikovného synčeka, takže pre nich sa oplatí bojovať, oni sú mojim hnacím motorom. Uzavrel som sám so sebou dohodu. Nedám démonom šancu, postavím sa ich sprisahaniu všetkou svojou energiou. Prinútim ich, aby mi slúžili a nie škodili. Potlačím ten duševný puč a ostanem sám svojím vladárom a budem vládnuť tak dlho, ako to len pôjde. Mám na to najlepších spolubojovníkov na svete, moju rodinu.

Viem, že každý z nás má určité problémi, stretávam sa s tým takmer každý deň. Návod na to, ako ich riešiť, vám nedá nikto. Z vlastnej skúsenosti viem, že ani doktor nie. Ale možno keď sa človek podelí o pocity, tak sa mu uľaví. Aspoň mne sa uľavilo.



Matej Fabsic

Matej Fabsic

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V marci 2008 som sa vrátil po 4 rokoch z Írska Zoznam autorových rubrík:  IrskoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu